Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Rozumiem Viac info
Streda, 25. apríla 2018, meniny má Marek, zajtra Jaroslava.
Chcete dostávať informácie o novinkách a obchodných ponukách? Zaregistrujte svoj e-mail.
OK
Úvod / Záhrada / Pestovanie rastlín - tipy a triky / Vegetatívne rozmnožovanie rastlín

Vegetatívne rozmnožovanie rastlín

rozmnozovanie-rastlinOdobratím určitej časti z rastliny, môžeme získať rastlinku novú, ktorá má tie isté vlastnosti, ako mala materská pôvodná rastlina. Rozmnožovanie odrezkami je veľmi jednoduché, len treba vedieť, kedy máme zobrať odrezky z materských kríkov, ako ich dávame do pôdy, aby sme zo zakoreňovania rastlín neboli sklamaní.

Kedy a ako odoberáme odrezky z materských drevín?

Najbežnejšie a najjednoduchšie  zakoreňovanie, najmä ríbezlí, je používanie drevnatých odrezkov. Odrezky, jednoročné výhonky,

upravíme na dĺžku 15- 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Vyzreté odrezky odoberáme z jednoročných výhonkov, ktoré vyrástli na materských kríkoch od apríla do septembra, čiže tohoročné letorasty. Ak chceme, aby pri zakoreňovaní mali úspech, pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme a odrezky dlhé približne 20 cm zapichávame do pôdy pomocou rýľa na vzdialenosť asi 20 cm tak, aby po zapichnutí do pôdy ostal nad zemou len jeden púčik.

V čom robíme najväčšie chyby pri zakoreňovaní?
Najväčšie chyby robíme, ak na zakoreňovanie používame slabé, tenké odrezky a nedodržujeme najväčšiu zásadu, to znamená, že na zakoreňovanie používame zbytočne veľmi dlhé, 30 – 40 cm výhonky, ktoré nám veľmi ťažko zakorenia. Ďalšiu chybu robíme, keď odrezky zapichávame tak, že nad povrchom pôdy ponechávame 3 – 4 púčiky a v pôde nám ostáva len jeden, prípadne 2 púčiky. Malo by to byť práve opačne, čiže nad povrchom pôdy má byť len 1 púčik. Veľmi slabú ujateľnosť odrezkov získavame hlavne na jar, keď na zakoreňovanie berieme už narašené púčiky, a tým pádom je potom je ujateľnosť zakoreňovania veľmi nízka.
 

Čo je to rozmnožovanie rastlín nakopcovaním a kde sa používa?

Jabloň je najviac pestovaným druhom v našich pôdno-klimatických podmienkach. Ľudí najviac zaujíma, čo je to podpník, kde bol vypestovaný, ako ho získať a pod. Niekedy naši otcovia vrúbľovali ušľachtilé odrody jabĺk na plánky, ktoré vyrástli z jadierka divo rastúcich jabloní. Takto dopestované stromčeky rástli veľmi bujne, vytvárali vysoké mohutné koruny a rástli na stanovišti veľa rokov.  

    Ak chceme dosiahnuť skorú rodivosť, nízky vzrast stromov, musíme mať vhodný jabloňový podpník, ktorý nám už nevyrastie z jadierka, ale tento podpník, napr. M 9 musíme získať zo zakorenenej drevnatej časti výhonku, ktorý bol na tieto vlastnosti vyšľachtený v špecializovaných výskumno-šľachtiteľských staniciach napr. East Molingu (Anglicko - označenie M podpníkov ). Tieto zakorenené podpníky majú slabší vzrast. Do nich naštepené odrody prinášajú úrodu už v prvých rokoch po výsadbe. Stromčeky vysádzame na menšie vzdialenosti, sú nižšieho vzrastu, lepšie sa ošetrujú a pod.

    Slaborastúce podpníky je najlepšie získať vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, najmä nakopcovaním. Ak chceme  takéto podpníky dopestovať, musíme si ich najprv zabezpečiť, najlepšie priamo zo šľachtiteľských staníc.

Postup pri nakopcovaní
Získané zakorenené podpníky vysadíme na dobre pripravené záhony, na vzdialenosť asi 25 – 30 cm od seba. Po výsadbe ich hlboko skrátime, to znamená, že podpníky vysoké 30 – 40 cm zrežeme úplne tesne nad povrchom pôdy, t.j. približne asi 5 cm nad povrchom pôdy. Týmto hlbokým skrátením získame namiesto jedného podpníka, podpníkov viac, pričom postupujeme nasledovne. Zo spiacich púčikov po hlbokom skrátení, nám zo spodnej časti podpníka vyrastajú nové letorasty, ku ktorým počas leta prihrňujeme zeminu postupne do výšky asi 15 – 25 cm, čiže k podpníku nakopcujeme zeminu. V nahrnutej časti zeminy nám nové podpníky do konca októbra vytvárajú korienky.

Ako postupujeme ďalej?

Na jeseň po zakorenení podpníkov, odhrnieme od nich nakopcovanú zeminu a jednotlivé zakorenené podpníky nožnicami oddelíme, zaviažeme a dáme do pivnice. V zimných mesiacoch do nich môžeme vrúbľovať ušľachtilé odrody jabloní. Oddelené časti podpníkov môžeme aj vysadiť na pripravené záhony, opäť na vzdialenosť 25-30 cm, do ktorých v nasledujúcom roku očkujeme nami osvedčené odrody.

    Vegetatívne podpníky sú označené rôznymi číslicami, napr. M 9, M 4, M 26, MM 106 a pod. Odlišujú sa rôznou silou a intenzitou rastu, čo sa prejaví až v ďalších rokoch pestovania na trvalom stanovišti. Je to veľmi dôležité pri výsadbe, pretože ak vysadíme ovocné stromčeky na vzdialenosť, napr. 1,5 – 2,5 m a odrodu máme naštepenú, napr. na podpníku MM 106, čo je stredne silno rastúci podpník alebo na podpníku M 1, čo je ešte bujnejšie rastúci podpník, nedokážeme ich udržať tak blízko pri sebe, aby si neprekážali v raste. Takto vysadené stromčeky nám budú bujne rásť a budeme sklamaní. Odrody pestované na takýchto bujnejšie rastúcich podpníkov totiž vyžadujú väčšiu vzdialenosť pri výsadbe, a to 4 - 5 m podľa rastového podpníka a bujnosti rastu pestovanej odrody. Pre zahustené výsadby jabloní, pestované v tvare štíhleho vretena patrí k najvhodnejším podpníkom M 9 alebo M 26.

Čo je to potápanie?
Používa sa pri vegetatívnom spôsobe získavania nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená, prichytená časť výhonka v pôde nám za 1 – 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra, môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke.

Autorom článku je  Ing. Eduard Jakubek
www.zahradkaripresov.wz.cz






Komentáre (0)

Tento článok ešte nikto nekomentoval...

Pridať komentár

 E-mail: *
 Meno: *
 Titulok:
 Text:
 
 Odpíšte kód: *