Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Rozumiem Viac info
Pondelok, 23. júla 2018, meniny má Olga, zajtra Vladimír.
Chcete dostávať informácie o novinkách a obchodných ponukách? Zaregistrujte svoj e-mail.
OK
Úvod / Záhrada / Pestovanie rastlín - tipy a triky / Očkovanie ovocných drevín

Očkovanie ovocných drevín

ockovanie-drevinOčkovanie sa s obľubou používa v ovocných škôlkach, stromčeky sa veľmi dobre ujímajú, rastú. Radi ho uplatňujú aj začínajúci ovocinári, len sa treba snažiť dodržiavať hlavné zásady pestovania.

Kedy a ako začíname očkovať?

Poznáme dva spôsoby očkovania, to znamená, ak očkujeme veľmi zavčasu t. j. už v júni, vtedy hovoríme, že očkujeme na tzv. bdiace očko. Totiž očko nám ešte do konca roku z podpníka vyraší, čiže vytvorí krátky letorast. Ak očkujeme v auguste, vtedy očkujeme na tzv. spiace očko, čiže očko do konca roka nám s podpníkom len zrastie, ale pokračovať v raste bude až na budúci rok.

Aké spôsoby očkovanie ešte rozlišujeme?

Ak očkujeme a kôra sa veľmi ľahko odlupuje od drevnej časti podpníka, vtedy hovoríme, že očkujeme spôsobom vytvoreného písmena v tvare T.
Ak sa nám kôra podpníka, či už vplyvom sucha alebo očkovaním na konci vegetácie, nedá odlúpiť, vtedy použijeme Forkertovo očkovanie, t. j. na podpníku urobíme hladký zárez s jazýčkom, podobne ako pri štepení do boku.

Postup pri očkovaní

Pri očkovaní postupujeme nasledovne. Na očkovanie berieme letorasty priamo zo stromu v deň očkovania. Vyberáme letorasty zdravé o primeranej hrúbke. Listovú plochu z letorastov odstránime, pričom na letoraste nechávame len krátku asi 1 – 1,5 cm dlhú stopku, pričom súčasne odstránime aj zálistky, t. j. malé lístočky rastúce po bokoch očka. Letorasty takto upravené nenechávame na slnku zaschnúť, ale ich dáme do nádobky s vodou, aby nám nezaschli.

Ako sa upraví podpník?

Očkujeme do podpníkov o priemere asi 0,5 – 1 cm, to znamená, že sa očkuje len do tenkých mladých letorastov, ktoré nám vyrastú od apríla do začiatku očkovania. Ak očkujeme do hrubších výhonkov, ujateľnosť je veľmi nízka, poprípade žiadna. Ak sa rozhodneme očkovať staršie stromčeky, tie si už skoro na jar pripravíme, to znamená, že jednotlivé staršie podpníky voľne rastúce v záhradke skrátime na výšku 30 - 40 cm, aby sa nám do začiatku očkovania rozvetvili a vytvorili tenké letorasty, do ktorých v auguste budeme očkovať. Podobne postupujeme aj pri starších stromčekov, ak sa nám jarné vrúbľovanie nevydarilo, môžeme do letorastov vyrastajúcich pod miestom štepenia naočkovať vhodnú odrodu.

Môžeme do podpníkov naočkovať aj viac odrôd?

Na jednom stromčeku môžeme mať aj 2 – 3 odrody, poprípade s rôznym druhovým zastúpením. V našich záhradkách nám často vyrastajú  rôzne druhy slivkových podpníkoch, najmä slivka biela, rôzne iné typy sliviek, ktoré nám vyrastajú okolo pôvodných sliviek. Pokiaľ sú tieto stromčeky zdravé nenapadnuté šárkou sliviek, môžeme do nich úspešne očkovať aj broskyne, marhule, v kombinácii so slivkami, takže na jednom stromčeku nám rastie napr. broskyňa s marhuľou, slivka s marhuľou a pod. Broskyne a marhule veľmi často odumierajú , trpia rakovinou a glejotokom. Ak nám v záhradke odumrie časť s naštepenou napr. marhuľou, ostane nám časť slivky, ringloty a pod.

Na jednom stromčeku môžeme mať naočkované, napr. aj skoršie a neskoršie dozrievajúcu čerešňu, višne a pod.

Ako postupujeme po naočkovaní v ďalších rokoch pestovania?

V auguste naočkované podpníky upravíme na jar tak, že vrchnú časť podpníka odstránime tesne nad ujatým očkom. Štepársku pásku odstránime, aby sa nám nezaškrtila do podpníka, pretože podpník s očkom nám hrubne a po neodstránení pásky sa nám môže stať, že miesto očkovania sa nám odlomí s naočkovanou časťou odrody. Počas vegetácie odstraňujeme z podpníka tú časť letorastov, ktoré nám vyrastajú pod miestom očkovania. Ujatý rastúci letorast môžeme priviazať ku vhodnej opore, aby sme dopestovali pekné rovné stromčeky, tzv. špičiaky, ktoré sú najlepšie na dopestovanie štíhlych vretien, alebo rôznych typov stenových výsadieb a pod. Prijaté stromčeky za 1 - 2 roky môžeme presádzať na trvalé miesto v záhradke.

Autorom článku je Ing. Eduard Jakubek
www.zahradkaripresov.wz.cz






Komentáre (0)

Tento článok ešte nikto nekomentoval...

Pridať komentár

 E-mail: *
 Meno: *
 Titulok:
 Text:
 
 Odpíšte kód: *